Potrebujete si v Prahe zariadiť trvalý pobyt? Obrňte sa veľkou dávkou trpezlivosti!

Aktuálne skúsenosti z návštevy pracoviska Ministerstva vnitra - odboru azylové a migrační politiky v Prahe.

Premýšľala som nad tým, či dať svoje dnešné skúsenosti „na papier“ alebo či iba nechať svoje emócie prebublať, pokrútiť hlavou nad tým ako je možné, aby v 21. storočí takto fungovali úrady a nechať to tak, ako to určite urobí väčšina ľudí s podobnou skúsenosťou, ale povedala som si, že možno môj text niekomu aspoň trochu pomôže. Snáď ho pripraví psychicky a možno aj fyzicky na to, čo ho na pracovisku Ministerstva vnitra ČR v dnešných dňoch čaká. Pokiaľ sa tam chystáte, tak je tento článok určený práve vám.

Ako je podľa jazyka textu snáď jasné, tak som zo Slovenska. V Prahe žijem už skoro 12 rokov. Doteraz som mala iba prechodný pobyt. Trvalý som nikdy k ničomu nepotrebovala, tak som nevyužila možnosť oň požiadať už po 5 rokoch. Potrebujem ho až teraz. Takže som sa s plným odhodlaním rozhodla navštívit cudzineckú políciu. So sebou pas, doklady o tom, že som tu bola 11 rokov zamestnaná (doklad vystavený 12/2015) lebo v tedy som z práce odišla. Takže z dokladu je jasné, že som na území ČR viac jako 5 rokov. Fotky som nemala, ale na pracovisku, kde som vybavovala prechodný pobyt, bola fotobúdka, takže som predpokladala, že aj tu bude a fotky urobím na mieste. Sú sice hrozné, ale účel splnia :-)

Pokus č. 1

Prvý, z dnešného úhlu pohľadu, naivný pokus som urobila minulý týždeň, kedy sme na úrad dorazili aj s mojim partnerom okolo 16:00 hod. V práci skončil skôr, trvalý pobyt už má, ale bolo treba zmeniť adresu. Úradné hodiny boli do 17:00 hod.

Mám to z domu pekný kus cesty (hodinu a pol), cesta vo slnkom „vykúrenom“ autobuse, ale dalo sa vydržať. Potom ešte pešo oblasťou, kde by ma nenapadlo, že nejaký úrad može byť, ale francúzsky hovoriaci muži predo mnou dávali tušiť, že ideme správnym smerom. Na úrade nás privítala fronta k okienku, že vraj kontrola dokladov + výdaj lístkov s poradím. Hovorím si OK, predkontrola dokladov neuškodí. Priateľ sa hneď v úvode dozvedel, že Preukaz o trvalom pobyte, ktorý funguje v ČR ako občiansky preukaz nestačí, potrebuje pas, ktorý zostal doma. Chcela som ho vziať, ale on sám ma presvedčil, že „fialová“ knižočka (Preukaz je fialový) stačí :-))) Zároveň mu bolo oznámené, že nesplnil ohlasovaciu povinnost a nenahlásil, že má nový pas, takže ho zrejme čaká pokuta. Začínam tušiť, že aj mňa :-)) Som ten istý prípad. Všetko treba bezodkladne hlásiť, aby o nás úrady všetko vedeli. Nový pas, adresa, změna priezviska atd. Či včas ohlasujeme adresu netuším, možno bude pokuta ešte vyššia? Je to otázne.

Tak to vyzerá, že priateľ vstupnou kontrolou neprešiel….asertívny, ale naozaj ochotný úradník hovorí, že keď sme spolu, že možeme ísť jako „rodina“ na jedno číslo. Tak sme dostali lístok, vyplnili formulár a vtedy mi došlo, že nemám tie fotky a že bohužiaľ nikde nevidím búdku. Dotaz na pána, ktorý vydáva čísla mi potvrdil, čo som už tušila. Vyfotit sa tam nedá. Takže možeme ísť domov, uznávam moja chyba, ale aj tak bolo jasné, že do 5 (úradné hodiny) sa nemám šancu dostať na radu ani zázrakom v podobe navýšenia úradníkov na 2-násobok. Proste naivný pokus.

Pokus č. 2

Druhý pokus prebehol v utorok (úradné hodiny od 8 do 15 hod.) Na úrad som prišla pred 11, číslo som dostala o 11:05, stálo tam 38. Na monitore na 1. poschodí svietilo číslo 8. To nebolo úplne dobré znamenie, ale zostávala som optimistom. Majú na mňa predsa 4 hodiny, povodne som počítala, že budú stačiť tak dve. Po predchádzjúcej skúsenosti som bola vybavená knižkou, bagetou, vodou a myslela som, že aj odhodlaním a pevnými nervami. Keď som ešte po pol hodine na monitore videla stále tú 8, tak už som začala niečo zlé tušit, potom sa objavila 9, ktorá tam zostala ďalšiu pol hodinku. Hovorím si, asi obedná pauza? Ale nie o 12:45, tam svietila stále iba 10….moje číslo stále 38. Okolo 13 hodiny na moniore skočilo číslo 11. Pripomínam, že úradné hodinu do 15:00 a číslo platné samozrejme na ten deň. Tak sa pýtam vychádzajúceho čísla 11, že ako dlho tam čakalo, teda čakal :-) Vraj od 7:30, ešte před zatvoreným úradom a odchádzal už po 5 hodinách!! Cestou ešte za svoj výkon zožal súcitné slová od ľudí, ktorý započuli náš rozhovor a boli práve pri okienku, kde mali dostať svoje číslo.

Tak už mi to došlo, bola som zase naivná, ani 4 hodiny nestačia na to, aby som sa dostala na rad. Treba prísť v deň kedy majú úradné hodiny do 17 a čakať od rána, inak to nevidím. Idem sa opýtat osadenstva búdky dole čo ďalej. Medzitým je tam nová a svieža slečna, ktorá mi po dotaze, či sa dnes naozaj dostanem na rad odpovedá: „Děláme všechno co je v našich silách, abychom všechny žádosti vyřídili. Bohužel je před Vámi hodně cizinců a máme málo úředníků.“ V duchu si hovorím, že tento zdroj problému už som stihla aj sama pochopiť. Ale chápem, že mi nemá čo iné povedať. Ponúka mi možnosť objednať sa – hurá. Najbližší termín (dnes je 13. 9.) je až 25. 10. 2016, to už na hurá nie je, ale aspoň už nebudem musieť cestovať při teplote 45 stupňov na slnku. Ako objednaná možem nabudúce predbehnúť všetkých čakajúcich chudákov a dostaňem číslo prednostne (maximálne ale 10 min. pred dohodnutým časom). Asi kvoli nejakému číslovaniu v rámci systému, nejaká tajná logika. Neriešim, som objednaná! Pani sa mi ešte raz pre istotu chce pozrieť na doklady. Preto, aby moj 3 pokus už naozaj vyšiel, neodmietam. Predtým kontrolovali hlavne môjho priateľa a ja som sa len pridružila, takže istota je istota.

Zisťujem, že doklad od zamestávateľa nestačí, lebo je starší ako 3 mesiace (myslím, radšej si overte). Že vraj potrebujem nové potvrdenie. Vysvetľujem, že už tam nepracujem. Tak vraj výpis so zdravotky, hovorím, že je možné, že bude aktuálně neplatné lebo, aby som si ho mohla platiť sama potrebujem mať trvalý pobyt a ten sa snažím práve vybaviť. Tak vraj, že by mi to aj tak zobrali (mierna neistota v hlase pracovníčky, takže moc tomu neverím). A ani ona asi nie, tak mi dáva potvrzení o zaměstnání. Pomyslím si, že bývalého zamestnaveteľa fakt nemám chuť obťažovať kvôli novému potvrdeniu. Aj zo starého je dostatočne jasné, že som tu viac jako 5 rokov. Nechápem, prečo je nutné nové, keď mi aj tak při poslednom kontakte na úrade povedali, že nepotrebujem mať žiadny účel pobytu (teda, že som tu zamestnaná). Možem tu byť len tak, bez dovodu, to sa mám :-))) Formulár si aj tak beriem, nebudem odporovať. Doma zisťujem, že sa tam píše, že pracovný pomer trvá a že zamestancovi nebeží výpovedná lehota, čo nie je zrovna môj prípad, takže ho nevyužijem.

Našťastie pani za okienkom napadla výborná otázka: či vraj nemám niekoho z rodiny s trvalým pobytom v ČR. Hovorím, že áno, potom za zarazím, že je to moj priateľ, nie manžel. To vraj nevadí, ale musí napísať čestné prehlásenie, v ktorom popíše históriu našeho vzťahu :) Pýtam sa: „A to je čo kokrétne?" A dozvedám sa, že vraj napr. kedy a možno aj kde sme boli spolu na dovolenke...nie, nerobím si srandu :)))) Hovorím a nestačí, že spolu už 15 rokov žijeme v spoločnej domácnosti? A že vraj hej! Takže výborne, už len stačí napísať kedy sme sa zoznámili, od kedy spolu bývame, že sme sa potom presťahovali spolu do Prahy, medzitým sme boli na dovolenke v Grécku, Turecku, Írsku a Španielsku, možno nejaké detaily ako sme sa zoznámili a podmienky pre trvalý pobyt v ČR budú splnenéééé!!!! Nie, nechcem byť zlá, viem, že je to ústretový krok. Určitá snaha zjednodušiť cestu k vytúženému dokladu. Len mi to pripadá vtipné. Doklad od renomovaného zamestnávateľa nestačí lebo je moc starý, ale čestné prehlásenie o vzťahu áno.

Ešte to nie je za mnou ale verím, dúfam a ako raz niekto povedal: kresám svetielko nádeje. Že sa v októbri stanem plnohodnotnou existenciou, že mi priklepnú, že existujem a dokonca aj trvalo bývam!

Postupne si začínam uvedomovať pozitívum dnešného dňa na úrade. Ako je známe, tak utrpenie ľudí zbližuje. Zrazu mám pocit, že s mojimi novými skúsenosťami by som sa prichádzajúcich ľudí mala ujať. Každú chvíľu počujem zmätené dotazy (hlavne v angličtine): „A to tu musím čakať? Prečo tu čakáme? Tu dostaneme nejaké poradové číslo? Nemožeme ísť rovno hore? Snažím sa im priblížiť ako to tu chodí, prečo tu musia naozaj čakať. Hovorím s pani, ktorá má číslo 36, potrebuje doklady stoj čo stoj, tak sa nechá uchlácholiť pani v oklienku, že sa budú snažiť jej žiadosť vybaviť ešte dnes. Zaujímalo by ma ako dopadla. Tak isto aj muž číslo 29, ktorý pochopil v rovnakom čase ako ja, že jeho šance sú malé. Bohužiaľ hovoril iba anglicky a nechal sa tiež presvedčiť, že nádej tu ešte je a keď som odchádzala, tak ešte stále dúfal a čakal…. Vďaka úradu som pocítila súnaležitosť s ostatnými, snahu poradiť im a trochu priespieť radou. Cudzím ľudom, cudzincom v tom pravom slova zmysle. Dalo by sa povedať, že ďakujem za túto skúsenosť. Skúsenosť o prijímaní vecí, takých ako sú, o vzájomnej (i keď malej) pomoci a emočnom tréningu. Ďakujem!

Tento text nie je mierený proti úradníkom. V podstate boli všetci milí v rámci svojich možností a snažili sa pomocť. Neviem sa však ubrániť dojmu, že tu niečo nie je v poriadku. Na stránkach MVČR i na pobočke sú sice žiadosti o pochopenie, ale ja to aj tak úplne nechápem. Je to normálne stráviť na úrade celý deň? Snáď sa v nasledujúcich mesiacoch situácia zlepší. Web MVČR sľubuje zmeny, lepšie prerozdelenie klientov na jednotlivé pracoviská, viac úradníkov, rýchlejšie odbavenie. Snáď sa to podarí.